História

V minulom storočí mal v Nižnom Hrušove najväčší majetok Gejza Moskovits, ale aj barón Karol Barkóczy, Orosz, Šósš, Pintér, Szirmay, Péchy, Wiczmándy a Okolicsányi. Treba poznamenať, že v roku 1773 sa už uvádza Nižný Hrussow, v 1920 Hrušovík a v 1927 Nižný Hrušov. Za neštastný je označovaný rok 1663 kedy postihla Kertweles cholera a pomrelo veľa Iudí.
K Nižnému Hrušovu patrili aj osady Kiov ( 1390 Kyo, 1391 Kio, Kyow) Sinkovce (1298 Synk, 1342 Synk Superiov, Interior, 1350 Felsynk, 1390 Atsonsynk, 1454 Senk) Kék Szeg (1426 Kekzegh) Arač (1329 Araach, 1433 Araacz). Táto osada už v 13. storočí patrila rodine Rákoczyovej z Rakovca. Začiatkom XVII. storočia však tieto osady (niekde sa uvádzajú ako obce - pozn. autora) zanikli. Ostali však Kyjov, Ričiov a Maloveska. V chotári Ricsio, vraj kráľ Karol Róbert založil vinohrad. Sčasti bola osídlená aj Širiava.
Z novších dejín sa zásluhou zápisov J. Kunszta, košického biskupa z roku 1851 a I. Fábryho z roku 1864 dozvedáme, že za účelom ponemčenia územia sa v Nižnom Hrušove na podnet A. Begontinu z Rakúska usadilo 194 rodín s 906 občanmi nemeckej národnosti. Ich nasťahovanie sa nemalo žiaden efekt, lebo v krátkom čase medzi nimi vypukla infekčná choroba, ktorej všetci podľahli.
V tom období žilo na území Nižného Hrušova 690 občanov rímsko-katolíckeho vierovyznania, 415 občanov grékokatolíkov a 32 Židov.
Z iných prameňov sa dozvedáme, že v roku 1715 mala obec 10 opustených a 14 obývaných domov. V roku 1828 bolo na území obce 105 domov, v ktorých bývalo 776 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani začiatkom XX. storočia.
Po roku 1949 časť obyvateľov bola zamestnaná v Hencovciach (Drevokombinát) Strážskom (Chemko), ale aj Humennom, Michalovciach a Košiciach. V súčasnosti žije v Nižnom Hrušove 1774 obyvateľov. Okrem roľníckeho družstva vyvíja na území obce činnosť potravinárska prevádzka (výroba čokolády), viacerí pracujú v obci na úseku služieb, no veľká časť občanov za prácou dochádza do Vranova, Strážskeho, Humenného, Michaloviec, Košíc, Trebišova, ale aj do vzdialenejšieho okolia.
Z archeologického hľadiska sa chotár Nižného Hrušova a jeho okolia zdá byť málo preskúmaný. Ani niekoľko sond pri skúmaní termálnych prameňov či plynu nepriniesli žiadne novšie poznatky.
Pravek a včasný stredovek sú hluchým miestom v dejinách Nižného Hrušova. Písať napríklad o neolite (3000-1900 rokov pred n.l.) dobe bronzovej (1500-700 rokov pred n.l.), alebo ďalších obdobiach bez doloženia archeologickej faktografie sa zdá neúčelné.
Vo vlastivednom slovníku SAV sa píše: "Osídlenie v paleolite, pohrebisko kultúry východoslovenských mohýl z konca neolitu a začiatku doby bronzovej, sídlisko z mladšej doby bronzovej a laténskej." Z okolia blízkeho N. Hrušovu existujú vykopávky, dôkaz takých tvrdení.

 

Kultúrne dedičstvo

Pamiatky 

Kostol rímskokatolícky neoromantický z roku 1910

Kostol gréckokatolícky gotický zo 14. storočia,

veža z roku 1615, barokovo-klasicistický upravený 1836

Kaštieľ barokovo-klasicistický z čias okolo roku 1701