Navigácia

Obsah

Pamätník Janka Jurovčáka - informácie

.

 

SMUTNÉ VÝROČIE

 

10. októbra 1965 si žiaci ZDŠ v Nižnom Hrušove pripomenuli výročie smutnej udalosti. Pripomenulo si 20. výročie smrti malého partizána Jána Jurovčáka. Ján Jurovčák pochádzal z chudobnej rodiny. Už ako 12-ročný chlapec musel odchádzať pracovať, aby pomohol otcovi k zlepšeniu životnej situácie. Na svoje roky bol veľmi vyspelý i po stránke fyzickej a rozumovej. Bol to pekný chlapec bielej pleti a modrých očí. Deň čo deň ho otec vyprevádzal spolu aj s konským poťahom za prácou do Hencoviec či do Nižného Hrabovca. Kúsok chleba, troška mlieka, kávy, prípadne čaju a chlapec odchádzal. Tak ho vyprevadil a v ten deň, keď sa malý Janko stal veľkým hrdinom a zapísal sa do radov mladých partizánov. Janík už bol za Nižným Hrabovcom, keď uvidel, že vlak prichádzajúci železničným násypom násilne zastal a vyskočilo z neho zopár chlapov. Chlapi sa pustili bežať a len čo zbadali chlapca, pustili sa k nemu, prisadli na voz a spýtali sa chlapca, ktorým smerom je bližšie k lesu a prikázali, aby ich tam zaviedol. Pustil sa s nimi smerom k Poši pozdĺž cesty vedúcej pri brehoch Ondavy. Tu zabočil k lesu. Nepýtal sa Janko, čo sú zač. Vedel, koho v tom čase možno stretnúť. Keď s nimi došiel k lesu, spýtal sa, či nie sú hladní a dal im svoj obed. Chlieb s maslom a fľašu mlieka. Keď prišli do lesa, štyria chlapi zoskočili z voza, poprosili chlapca, aby mlčal, a zmizli v hustom poraste listnatého lesa. Chlap sa vrátil domov a nič neprezradil. No ľudia ho videli a keď sa začalo pošuškávať, že bol s partizánmi, dom Jurovčákových sa stal samým peklom. Dvere sa neprestávali otvárať a zatvárať. Žandári, rôzni vyzvedači. No Janík mlčal, nič neprezradil. Tí štyria, čo im Janko zachránil život, boli sovietski partizáni z Otriadu „Pugačeva“. Prišli k nám v 1943. roku, aby pripravili Slovenské národné povstanie. Pri organizovaní ich v Humennom chytili a viezli do Prešova na výsluch. Cestou sa im podarilo odzbrojiť stráž a vyskočiť z vlaku. Dni utekali. Na dom Jurovčákových ešte vždy poctili svojou návštevou rôzni zradcovia národa. Dokonca raz k nim zavítal aj nejaký nemec. Vyzvedával sa na všetko a keď z nich nič nedostal, vyhrážal sa, že ich všetkých postrieľa. No neurobil tak. Keď prišla v roku 1945 sloboda, Janko dlho z nej neužíval. Na jeseň 10. októbra nešťastne manipuloval s mínou, ktorá predčasne vyhasila jeho mladý život. Slobodné ruky sa míňali, vlasť sa začínala obnovovať, život sa začínal prudšie hýbať a zo dňa na deň nadobúdal živšie tempo. Rodičom srdcia žialili nad strateným synom. Nikto a nič na svete nemohlo zaceliť hlbokú ranu v srdci. Roky sa míňali. V roku 1963 uverejnili východoslovenské noviny článok pod názvom „Ondrejko“. Tu sa ozvali partizáni, ktorým Janko Jurovčák zachránil životy. Nevedeli, odkiaľ je ani to, že už nie je medzi živými. Keď sa rodičia mladého partizána prihlásili, že ide o ich syna a napísali o ňom všetko do novín, vtedy sa ozval jeden zo zachránených a v mene všetkých zachránených poďakoval listom za Jankovu statočnosť. V roku 1963 navštívil Nikolaj Kačurovskij zo Sovietskeho zväzu – vedúci „Pugacevovho otriadu“ (NAVŠ) rodinu Jurovčákových. Jankovi rodičia ho srdečne prijali a so slzami v očiach rozprávali o Jankovom živote i o Jankovej smrti, na ktorú nemôžu zabudnúť. Nikolaj Kačurovskij vyjadril sústrasť nad úmrtím malého partizána a vyslovil srdečnú vďaku rodičom, že vychovali statočného syna. Poprezeral si Nižný Hrušov, bol aj pri Jankovom hrozbe, rozlúčil sa s rodičmi i celou rodinou, zaželal im mnoho spokojných rokov a odišiel do svojej vlasti. 10. októbra v deň 20. výročia smrti Janka – hrdinu, žiaci, ZDŠ v Nižnom Hrušove si pripomenuli význam hrdinstva tohto 12-ročného chlapca. Pobesedovali so svojimi súdruhmi učiteľmi o živote mladého partizána, prezreli jeho fotografie a spoločne navštívili jeho hrob na Hrušovskom cintoríne, poklonili sa jeho pamiatke a celý hrob obložili kyticami čerstvých kvetov. Na akte sa zúčastnili aj príbuzní.

Prepis z kroniky obce -Ing. Slávka Boguská