.

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

 

Materská škola

.

Základná škola

.

Rozpis pohotovostných služieb a lekárni

.

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 3
DNES: 497
TÝŽDEŇ: 2193
CELKOM: 384286

Navigácia

Obsah

Z histórie

Legendy a zázračné udalosti, vraj, podmienili vznik a rozvoj niektorých miest a dedín. Pre nedostatok archívnych materiálov nevieme, síce presnejšie - na deň, týždeň, mesiac určiť začiatok súvislého osídlenia, z ktorého vyrastal Nižný Hrušov, nepriame dôkazy však svedčia o tom, že Nižný Hrušov písal svoje dejiny už v dobe Arpádovcov v XIII. storočí. I keď sa vo vlastivednom slovníku obcí na Slovensku, ktorý pripravil encyklopedický ústav SAV v roku 1977 uvádza na 315-tej strane (1254/1366/1753 Kôrivélyes) z rokov 1246 a 1282 je zmienka o Kurthueluse v súvislosti so starobylým hniezdom rodiny Bagath-Radvány. Jagerská kapitula vydala v roku 1327 dekrét, v ktorom je vierohodne opísaný dekrét kráľa Ladislava z roku 1278 v ktorom stojí: "že kráľ Pavlovi Comesovi, ktorý pochádzal z rodiny Bagath-Radvan, dal voľajaké privilégia a následkom tých privilégií, keďže Pavol nemal nádej na potomkov, okrem iných majetkov aj Kurthuelus z roku 1246 rodine Rakovycz (Rakóczy) daroval."
Vďaka výpisom z monografie vydanej v roku 1904 na 100. výročie založenia biskupského sídla v Košiciach sa tiež dozvedáme, že Nižný Hrušov je starobylým sídlom rodiny Bogath-Radvány. Zmienka z roku 1370 hovorí o Kurthueluse v súvislosti s majetkom Alžbety Kôrtvélyesy a Alžbety Gesztély. Autor monografie S. Borovzsky píše na stranách 1819, že v 1419 roku bola obec opustená a pánmi boli Juraj Béke a Andrej Imréghi. O tri roky neskôr je Kurthuelus spojený s menami zemepánov P. Komorócziho Papa a rodín Alzári a Cselei. V roku 1458 je uvádzaný zemepán Ladislav Palóczi. Podľa vlastivedného slovníka Slovenskej akadémie vied má v roku 1447 Nižný Hrušov názov Kertweles a v už uvedenej monografii S. Borovzskeho, ktorá vyšla v Budapešti je zaznamenaný v roku 1510 majiteľ Peter Eôdänffi.
Z toho istého prameňa sa dozvedáme, že v roku 1426 vlastní časť majetku rodina Morvay z Moravan a v 1473 tu majú čiastky aj Rákoczyovci. V roku 1520 patrí časť majetku Jurajovi Hosszúmezeiovi a v roku 1561 Jánovi Rakóczymu.
S obcou Kertweles sa spájajú aj další majitelia. V roku 1580 Gašpar Golopy, v 1582 Ambrus Plagay a Juraj Szent-Iványi. Gašpar Golopy je ako majiteľ jednej časti vedený aj v roku 1590.
O osem rokov neskôr majú podľa zápisu čiastky v majetku Nižného Hrušova Juraj Vitányi, Krištof Vinnay, František Rákoczy, Krištof Šósš, Andrej Fiizeséry, Andrej Farkaš a Eliaš Fejér.
V roku 1635 sú to Anna Zékey a jednu kúriu vlastní Andrej Rákoczy. Rodina Rákoczyová a Okolicsányiová spolu s Szent-Iványiovou sú vedené ako vlastníci v roku 1656, kým v roku 1774 sú to: Terézia Szent-Iványi, barón Karol Barkóczy, Terézia Orosz, Andrej Szirmay, Ján Okolicsányi, Michal Kemenes a rodina Wiczmándy.

 

V minulom storočí mal v Nižnom Hrušove najväčší majetok Gejza Moskovits, ale aj barón Karol Barkóczy, Orosz, Šósš, Pintér, Szirmay, Péchy, Wiczmándy a Okolicsányi. Treba poznamenať, že v roku 1773 sa už uvádza Nižný Hrussow, v 1920 Hrušovík a v 1927 Nižný Hrušov. Za neštastný je označovaný rok 1663 kedy postihla Kertweles cholera a pomrelo veľa Iudí.
K Nižnému Hrušovu patrili aj osady Kiov ( 1390 Kyo, 1391 Kio, Kyow) Sinkovce (1298 Synk, 1342 Synk Superiov, Interior, 1350 Felsynk, 1390 Atsonsynk, 1454 Senk) Kék Szeg (1426 Kekzegh) Arač (1329 Araach, 1433 Araacz). Táto osada už v 13. storočí patrila rodine Rákoczyovej z Rakovca. Začiatkom XVII. storočia však tieto osady (niekde sa uvádzajú ako obce - pozn. autora) zanikli. Ostali však Kyjov, Ričiov a Maloveska. V chotári Ricsio, vraj kráľ Karol Róbert založil vinohrad. Sčasti bola osídlená aj Širiava.
Z novších dejín sa zásluhou zápisov J. Kunszta, košického biskupa z roku 1851 a I. Fábryho z roku 1864 dozvedáme, že za účelom ponemčenia územia sa v Nižnom Hrušove na podnet A. Begontinu z Rakúska usadilo 194 rodín s 906 občanmi nemeckej národnosti. Ich nasťahovanie sa nemalo žiaden efekt, lebo v krátkom čase medzi nimi vypukla infekčná choroba, ktorej všetci podľahli.
V tom období žilo na území Nižného Hrušova 690 občanov rímsko-katolíckeho vierovyznania, 415 občanov grékokatolíkov a 32 Židov.
Z iných prameňov sa dozvedáme, že v roku 1715 mala obec 10 opustených a 14 obývaných domov. V roku 1828 bolo na území obce 105 domov, v ktorých bývalo 776 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani začiatkom XX. storočia.
Po roku 1949 časť obyvateľov bola zamestnaná v Hencovciach (Drevokombinát) Strážskom (Chemko), ale aj Humennom, Michalovciach a Košiciach. V súčasnosti žije v Nižnom Hrušove 1774 obyvateľov. Okrem roľníckeho družstva vyvíja na území obce činnosť potravinárska prevádzka (výroba čokolády), viacerí pracujú v obci na úseku služieb, no veľká časť občanov za prácou dochádza do Vranova, Strážskeho, Humenného, Michaloviec, Košíc, Trebišova, ale aj do vzdialenejšieho okolia.
Z archeologického hľadiska sa chotár Nižného Hrušova a jeho okolia zdá byť málo preskúmaný. Ani niekoľko sond pri skúmaní termálnych prameňov či plynu nepriniesli žiadne novšie poznatky.
Pravek a včasný stredovek sú hluchým miestom v dejinách Nižného Hrušova. Písať napríklad o neolite (3000-1900 rokov pred n.l.) dobe bronzovej (1500-700 rokov pred n.l.), alebo ďalších obdobiach bez doloženia archeologickej faktografie sa zdá neúčelné.
Vo vlastivednom slovníku SAV sa píše: "Osídlenie v paleolite, pohrebisko kultúry východoslovenských mohýl z konca neolitu a začiatku doby bronzovej, sídlisko z mladšej doby bronzovej a laténskej." Z okolia blízkeho N. Hrušovu existujú vykopávky, dôkaz takých tvrdení.

 

Kultúrne dedičstvo

Pamiatky 

Kostol rímskokatolícky neoromantický z roku 1910

 

kostol

oltar

 

Kostol gréckokatolícky gotický zo 14. storočia,

veža z roku 1615, barokovo-klasicistický upravený 1836

 

.0

K2aštieľ barokovo-klasicistický z čias okolo roku 1701

..